Predtým, než si povieme o tom, ako sa fínskej grindcoreovej legende na tuším šiesty pokus podarilo prísť do Košíc, patrí sa pár vetami pripomenúť aj akciu, ktorá v „sedmičkách“ prebehla osem dní predtým, v sobotu 2. decembra. Na Gain Party vol. 4 sme sa mohli tešiť na to, ako nám „hviezdne zoskupenie CZ grindu“ SICK SINUS SYNDROME pripomenie, ako že to vlastne má vyzerať ozajstný gore grind, teda z čias, keď boli učebnicou tohto subžánru titani patológie CARCASS a ich nasledovníci, napríklad aj mocní PATHOLOGIST, a nie kapely, ktoré sú tak hrozne prosté, až sú proste hrozné. Bubeníka však dostihli zdravotné okolnosti, ktoré si viem predstaviť, antibiotiká som dobral dva dni pred koncertom. Zaskočili teda domáci KILLCHAIN, čím večierok načas nabral i deathmetalový nádych, a jeho polovicou nás takto previedol majster mikrofónu Gabi.

Otvárali totiž prevažne ružomberskí (Janči, basa, inak aj OBLITERATE, je hádam ešte stále Košičan) ATARAXIA so svojím svižným a zároveň často vyslovene temne vyznievajúcim zmetalizovaným mixom grindu a crustu. Šťavnatý nárez s nakopávajúcou energiou a ťažkým revaným vokálom od tejto štvorky nemá ako sklamať, obecenstvo, v tom čase hádam tri desiatky ľudí, sa už tradične na začiatok koncertu zmohlo väčšinou len na „rezervované vyjadrenie radosti zo živej produkcie vskutku tvrdej hudby“. Potom sa okrem Gabiho personál na pódiu vymenil, ďalšie dejstvo patrilo domácim KILLCHAIN, vycibrene mixujúcim ostrý a skôr priamočiary death metal s hrind corom tak, ako to robia MISERY INDEX, DYSCARNATE či BENIGHTED. Ostrieľaní hudobníci, chytľavé a agresívne skladby, dva kvalitné vokály, Gabiho hlavný a Stanov kontrujúci, áno, z KEDM scény zostalo kapiel na prsty jednej ruky tvora cca medzi človekom a T-rexom, ale kto vie, ten vie.

Klub 777 je na pavlači, keď je v tom priestore stovka ľudí, v podstate už dochádza k tlačenici, pri polovičnom počte je to príjemné tak akurát, môžete čundrať hore-dole, k distrám, baru, alebo sa ako slušní kultúrni ľudia zdržiavať na parkete, prípadne sa zmietať pri nevysokom pódiu. K tomuto sa odhodlalo nemálo návštevníkov potom, čo nastúpili organizátori THORWALD, už nejaké roky jeden z najlepších grindov tu u nás i v okolí. Na koncerte zapôsobia hudobným i osobným čarom a ich HM2 zvuk a temperament, tradične zakončený nie priam poctou legende zväzáckeho popu, fanúšikov dostatočne podusil a predžviakal pre nitriansky kult grindového kabaretu. ABORTION vo štvorici, s druhou gitarou som zažil prvýkrát a veruže to malo veľa do seba, hustý zvuk, energia, tanečnosť, k Leprovmu ručaniu ešte aj sprievodné vokály, už tradične humorné konferovanie, kedy si napr. Libor (gitara) pochvaľoval, ako dobre natesno je zapasovaný medzi pódiom a plafónom. Bujarú zábavu Lepra musel ukončiť tým, že na vokály vo „vyhadzovacej“ skladbe na ľudové motívy prizval prítomnú známu fotografku a redaktorku. Celkovo vydarené soirée, ďalšie pokračovanie si netreba nechať ujsť.

Môžeme pokračovať k reportu, z ktorého mám aj fotky, síce také, že niektoré kapely je mojím „systémom“, čo ním po lesoch fotím, ťažké zachytiť tak, aby na nich reprodukční umelci mali nerozmazané tak nohy, ako aj hlavy, ale ťažko môžete vyhlásiť „simvás, teraz sa nehýbte, fotím!“ 10. december, to bola nedeľa, deň na koncerty ako za trest, ani sa vám nechce, vyzivujete dobre že sa vám vrch hlavy nepreklopí dozadu, ale na grind core prvej triedy sa chodí vtedy, keď ho dovezú. Prídem na miesto, tam hádam štyridsať ľudí a na pódiu to už hrnú len dvaja ľudia, takže úlohu úvodu na seba prekvapivo vzali lyonskí WARFUCK. Nico (gitara, vokál, skákanie na pódiu) a Mak (bicie, sprievodný vokál) takto spolu účinkujú od roku 2011, majú štyri albumy, z ktorých najnovší, tohtoročný „Dyptique“ je parádny kus agresívneho, besniaceho a zároveň hráčsky vypracovaného grind coru. Kvalitné riffy, švih, divoké, väčšinou vyššie revané a vokály, je skoro až odvaha hrať to takto v dvojke. Odvážnym však šťastie prialo, to podstatné naživo predviedli, k tomu temperament a radosť z odozvy u publika. Možno by to znieslo menej zahuhlaný zvuk, celkovo však na potlesk.

Ako druhí po týždni opäť THORWALD, najviac ľudí na pódiu za celý koncert, gitara, basa, bicie a dvaja vokalisti, ak by bola súťaž o najvypečenejšie tričko, vyhral by ju Bindi. „Satan diabol vládne“ ako intro a už sa to mlelo a drvilo so švédskym zvukom, chasníci majú kvalitného materiálu na hodinový koncert, ale publikum sa u nich pustí do povedzme že dosť improvizovaných letov vzduchom aj za polovicu času. Popri nápaditej a chytľavej nakladačke ako obvykle oceňujem súlad dvoch zverských vokálov, Miki tuším bol nespokojný s nejakými kusmi v publiku, o čo išlo, netuším. Takým vybočením z bežnej rutiny bolo, že tentokrát na „spomienku na Joža“ nedošlo, možno sa rozhodli neplytvať ňou, alebo chcú, aby si ich fans cenili hlavne za sofistikovanejšiu tvorbu, ktovie.

Tak sa to konečne stalo. ROTTEN SOUND. Niekoľkokrát „sľúbili a neprišli“. Nakoniec sa to legende z fínskeho Vaasa, oslavujúcej tridsiatku, podarilo. Nezastávam názor „už nie sú takí dobrí ako kedysi...“, páči sa mi aj novinka „Apocalypse“ a navyše, akosi sa predpokladá, že spolok s takou bohatou diskografiou s viacerými uctievanými dielami predvedie výber toho najlepšieho. Koncert bol tak trochu špeciálny, G alias Keijo Niinimaa si totiž v Berlíne zlomil nohu, ktorú mu v nemocnici dali dokopy s tým, že to bude chcieť operáciu, ale nemusí to byť hneď a pri dodržaní istých pravidiel môže turné dokončiť. Odspieval teda usadený na stoličke s vyloženou nohou „chcel by som vás poprosiť, aby ste mi na to nesiahali, je to zlomenina a tie predsa len bolia“. Keď už som načal abecedu, na gitaru hral Q alias Mika Aalto. Na bicie Sami Latva, na rozdiel od vyššie spomenutých päťdesiatnikov o poznanie mladší chlap. Najfínskejšie vyzeral nováčik, basgitarista a sprievodný vokalista Matti Raapanna, slovami Ladislava Nádašiho „nečesaný od rokov“, vizuálne cca „tyvole, jeho na turné museli vypýtať zo školy“. Takto vo štvorici sa plnému klubu postarali o nezabudnuteľný zážitok. Počet odohratých skladieb išiel do nižších desiatok, materiál z novinky i prechádzka históriou prinajmenšom k „Murderworks“, živá prezentácia špičky severského grindovania na výbornú. Letcov vzduchom bolo nebezpečne veľa, radšej som sa potom už držal vzadu, ťažko doma vysvetlíte, že máte hlavu nakopnutú z úplne počestných dôvodov. Myslím, že viac koncertov už tohto roku nezažijem a toto bola vskutku vydarená bodka za sezónou 2023.